Content provided by Slobodný Vysiela?. All podcast content including episodes, graphics, and podcast descriptions are uploaded and provided directly by Slobodný Vysiela? or their podcast platform partner. If you believe someone is using your copyrighted work without your permission, you can follow the process outlined here https://player.fm/legal.
Player FM - Podcast App Go offline with the Player FM app!
On this episode of Advances in Care , host Erin Welsh and Dr. Craig Smith, Chair of the Department of Surgery and Surgeon-in-Chief at NewYork-Presbyterian and Columbia discuss the highlights of Dr. Smith’s 40+ year career as a cardiac surgeon and how the culture of Columbia has been a catalyst for innovation in cardiac care. Dr. Smith describes the excitement of helping to pioneer the institution’s heart transplant program in the 1980s, when it was just one of only three hospitals in the country practicing heart transplantation. Dr. Smith also explains how a unique collaboration with Columbia’s cardiology team led to the first of several groundbreaking trials, called PARTNER (Placement of AoRTic TraNscatheteR Valve), which paved the way for a monumental treatment for aortic stenosis — the most common heart valve disease that is lethal if left untreated. During the trial, Dr. Smith worked closely with Dr. Martin B. Leon, Professor of Medicine at Columbia University Irving Medical Center and Chief Innovation Officer and the Director of the Cardiovascular Data Science Center for the Division of Cardiology. Their findings elevated TAVR, or transcatheter aortic valve replacement, to eventually become the gold-standard for aortic stenosis patients at all levels of illness severity and surgical risk. Today, an experienced team of specialists at Columbia treat TAVR patients with a combination of advancements including advanced replacement valve materials, three-dimensional and ECG imaging, and a personalized approach to cardiac care. Finally, Dr. Smith shares his thoughts on new frontiers of cardiac surgery, like the challenge of repairing the mitral and tricuspid valves, and the promising application of robotic surgery for complex, high-risk operations. He reflects on life after he retires from operating, and shares his observations of how NewYork-Presbyterian and Columbia have evolved in the decades since he began his residency. For more information visit nyp.org/Advances…
Content provided by Slobodný Vysiela?. All podcast content including episodes, graphics, and podcast descriptions are uploaded and provided directly by Slobodný Vysiela? or their podcast platform partner. If you believe someone is using your copyrighted work without your permission, you can follow the process outlined here https://player.fm/legal.
Content provided by Slobodný Vysiela?. All podcast content including episodes, graphics, and podcast descriptions are uploaded and provided directly by Slobodný Vysiela? or their podcast platform partner. If you believe someone is using your copyrighted work without your permission, you can follow the process outlined here https://player.fm/legal.
Ekonomické zdroje Slovenska II… pokračovanie série Ekonomika po kapitalizme, Hospodársky a sociálny model postkapitalistickej spoločnosti na Slovensku redaktor Ing.Peter Zajac-Vanka
Ekonomické zdroje Slovenska… pokračovanie série Ekonomika po kapitalizme, Hospodársky a sociálny model postkapitalistickej spoločnosti na Slovensku redaktor Ing.Peter Zajac-Vanka
Model vhodný pre dobu postkovidovú ? Načim obnoviť osvetu o hospodárskych črtách ekonomickej demokracie. Už to tak vyzerá, že kapitalizmus akokoľvek „hnijúci: a „príživnícky“ sa drží zubami-nechtami a uzurpoval si už aj systém zvaný demokracia. Ale niečo sa zmenilo a my musíme reagovať, ako bude ďalej. Na Slovensku to vrie a osudovou chybou by bolo myslieť si, že nastolenie totality upevní či ďalšia revolúcia zmení systém globálnej ekonomiky. V našich dejinách ľud vždy vytváral hospodárske zázemie aby sme tu dobre žili – ale dnes sa tak nedeje. Nie je vôľa? komentuje Peter Zajac-Vanka…
„Prečo vlastne nie? Kto tomu zabráni, ak to chceme?“… komentuje Ing.Peter Zajac-Vanka …voľné pokračovanie k relácii č.104 z 25.marca 2021, v sérii Ekonomika v dobe postkovidovej V. pod názvom Ekonomika založená a riadená pre obyvateľstvo, nie pre vlastníkov kapitálu
Verejné financie – II.črta ekonomickej demokracie… Splnili sa podmienky pre systém verejných financií podľa filozofie ekonomickej demokracie…komentuje Ing.Peter Zajac-Vanka
Ekonomika Slovenska v dobe postkovidovej V. Ekonomika založená a riadená pre obyvateľstvo, nie pre vlastníkov kapitálu – komentuje Ing.Peter Zajac-Vanka
Ekonomika Slovenska v dobe postkovidovej IV. Oklamali nás! namiesto 43,8 miliárd eur iba 6 miliárd eur pre Plán obnovy Slovenska do roku 2027 …komentuje a reláciu pripravil Ing.Peter Zajac-Vanka
Ekonomika v dobe post-kovidovej…moderuje Ing. Peter Zajac-Vanka… Obnova série relácií o ekonomickej demokracii… Hľadanie odpovede na otázky : Čo nás oprávňuje domnievať sa, že nastáva taký podstatný bod zlomu, ktorý prináša zmenu v paradigme spoločnosti od 2020 a zmenu v ekonomike od 2021? A čo oprávňuje myslieť si, že práve ekonomická demokracia má tie prvky, ktoré budú hospodárskou alternatívou voči dobe predkovidovej alebo budú novým základom pre dobu postkovidovú? Netušil som, že tie tri prepojené kružnice sú zároveň aj znakom označujúcim tzv.biohazard. Stali sa v roku 2020 symbolom, znakom Covidu-19. Ale kniha o ekonomike po kapitalizme vyšla predsa v jeseni 2017. Písal som ju v roku 2017 a graficky som prezentoval tri základné črty ekonomickej demokracie (štátne teda celospoločenské vlastníctvo, alebo kolektívne vlastníctvo, plus verejné financie do verejných investícií a limitovaný kontrolovaný vzájomne výhodný trh ) na základe do seba sa točiacich prepojených kružníc, ktoré sa postupne zosústredia do jediného cieľa – do blahobytu pre človeka. Dokonca si pamätám, že na obal knižky chcel pôvodne grafik v tlačiarni dať jednoduchší obrázok človeka s dáždnikom uprostred záplavy vôd v daždi. Odmietol som to ako príliš deprimujúci obrázok reality a chcel som na obal niečo, čo vyjadrí pozitívnu štruktúru budúcnosti…no, vyšlo to…či?…
PRÁCA III – nahrádzanie práce, znižovanie nákladov, človek v ekonomike ako EXTERNALITA, čo urobíme s ročníkmi 55+ a 60+ na Slovensku? …reláciou sprevádza Ing. Peter Zajac-Vanka
PRÁCA II.časť, Na Slovensku nemá príjmy z práce a chce pracovať 1 milión práceschopných dôchodcov, tristotisíc občanov SR emigrovalo za prácou kvôli príjmu, sú „vonku“, a k tomu 800 tisíc „cezpoľných“ týždňovkárov nespáva doma :a – to je spolu 2,1 mil praceschopného obyvateľstva a trh práce má „voľných“ iba 80 tis nevhodných pracovných pozícií – najmä v montovniach zahraničných investorov a v cenovo poddimenzovaných službách v súkromných rukách. JE TO OK? …reláciou sprevádza Ing. Peter Zajac-Vanka…
PRÁCA!!! …a riešenie príjmu a práce na Slovensku Súčasným problémom sociálnej a ekonomickej politiky Slovenska je, že vlády ponechali vlastné obyvateľstvo napospas globalizovanému „trhu práce“. Na trhu práce sú namiesto zamestnancov a uchádzačov o zamestnanie zákazníkmi dominantne firmy a zahraniční investori. Principiálne ale zákazníkmi majú byť občania Slovenskej republiky, tým má trh práce pomôcť. Ak nepomáha ani umiestnením, ani „cenou“ ani miestom zamestnania ani uspokojením z pracovného života, potom trh práce „NEMUSÍME“… Občania Slovenska nesmú byť tovarom, nikde v Ústave SR sa o tom nepíše, že občan =t ovar na trhu práce. …Sú tu predsa reálne riešenia ako to napraviť pre občanov SR. Tu v národnom hospodárstve SR predsa najlepšie vieme, koľko treba práce a zdrojov na potravinovú sebestačnosť, na bezpečnosť nielen potravinovú, na optimálnu výrobu a zabezpečenie infraštruktúr pre obyvateľov i na zabezpečenie ekonomickej prosperity hospodárskych subjektov, domácností, štátu i finančného systému vo vnútri ekonomiky. Aktívne vytváranie vlastných pracovných možností pre každého podľa jeho schopností a kvalifikácie a dostatok príjmu, ktorý nebude slúžiť iba na prostú obnovu pracovnej sily do rána nasledujúceho dňa…ktorá politická sila na Slovensku zdvihne túto príležitosť? …reláciou sprevádza Ing.Peter Zajac-Vanka…
SPOMIENKA NA JAR A AUGUST 1968 z aktuálneho uhla pohľadu Hosťom relácie je doc. PhDr.Petr SAK,CSc., významný český sociolog, autor viacerých publikácii a knihy „Úvod do teorie bezpečnosti – nekonvenční pohledy na minulost a budoucnost lidstva.“ Práve od dr.P.Saka som čerpal do knihy Ekonomika po kapitalizme tú myšlienku, že vzniká nová politická masová sila, občania národného štátu, ako reakcia na silný tlak globalizovaných ekonomických a politických štruktúr, predstavujúcich napríklad nomenklatúru bruselskej byrokracie a európskych politikov, z ktorých sa stáva nová mocenská politická trieda, so svojimi vlastnými triednymi záujmami…, Pozrieme sa iným pohľadom spätne i na Jar a august 1968, na to VZODMUTIE ľudu, masový názor a masové hnutie ľudu ako občianstva spätého s národnou republikou ČSSR. …Vznik novej masovej politickej triedy : Občania národného štátu…reláciou sprevádza Ing.Peter Zajac-Vanka…
SLOVENSKO POTREBUJE HOSPODÁRSKY ROZVOJ A NIE RAST HDP… Ak sú našimi vzácnymi zdrojmi hory – lesy – voda – ornica a pôda, potom potrebujeme hospodársky rozvoj zameraný na udržiavanie, ochranu a zveľaďovanie tohto národného bohatstva. A okolo tohto ekonomického rozvoja sme povinní vytvárať ekonomickú a spoločenskú víziu obyvateľov Slovenskej republiky a hospodársku stratégiu pre súčasnosť i budúcnosť. Ak sa ale stávame kolóniou globálnych síl, mali by sme si dobre preštudovať históriu Afriky a Ázie… reláciou sprevádza Ing.Peter Zajac-Vanka…
Prečo Slovensko potrebuje iný hospodársky systém ako ten dnešný? reláciou sprevádza Ing.Peter Zajac-Vanka Iný hospodársky systém ako ten dnešný potrebuje Slovensko, slovenskí občania preto, aby sme prežili tu na Slovensku, aby žili v blahobyte, aby si zachovali svoju prírodu a životné prostredie hôr, lesov, riek, vôd, lúk, polí, vidieka i našich sídiel. Slovenské hospodárstvo nemusí konkurovať americkému, ani inému super-korporátnemu modelu. Boli sme tu v 6.storočí a chceme tu byť aj v 22.storočí. To ale znamená, že sa nesmieme v hospodárstve spoliehať na „svetové trhy“, na „zahraničných investorov“, na filantropizmus „globálnych korporácií“ a mimovládok, či myslenie Bruselu či Berlína: to je ich problém, v akom prieseri sa teraz Európa nachádza. Nám nepomáhali ani proti Batuchánovi, ani proti Osmanom, nás využívali pre svoju hospodársku prosperitu od čias železnorudného baníctva a kováčšských dielní, cez baníctvo ťažiace zlato a striebro v stredoveku až po strojárstvo v 20.storočí a „ťažbu“ lacnej pracovnej sily i pre nich lacnej vody a ornice v súčasnosti. To musíme zastaviť. Slovensku sa kapitalizmus neosvedčil. Iný sociálny a hospodársky systém je viditeľný, je tu na spadnutie, ale našinci sa boja, cítime sa byť bezprávnou kolóniou globálneho systému a bojíme sa hospodáriť si po svojom a pre seba. Respektíve, liberalizmus a pôvodné pravicové nadšenie kapitalizmom odnaučilo myslieť obyvateľov Slovenska o vlasti, o kolektíve, o národe. O hospodárení na vlastnom a pre spoločnosť. Spracoval som knihy Coopindustria – čo bol takmer manuál pre tvorbu hospodárskych organizácií tu na Slovensku pre nás, bez povinnosti odovzdávať zisk súkromnému investorovi a bez nutnosti konkurovať korporáciám. A ani v 2018 žiadny taký podnik nebol založený…spracoval som učebnicu Ekonomika po kapitalizme, ale ľavicoví filozofi, politológovia, technokrati i politici stále snívajú o svojom izolovanom ostrove „štátu Utópia“ a spravili si z toho sna vieru, náboženstvo. V praxi nič nerobia… …asi že medzi filozofmi, politológmi, technokratmi a neekonómami sa prijal mylný názor, že „ekonomická demokracia“ je nejaký podnik, nejaký hospodársky celok… a tak ho aj všetci kritizujú, ako že je to „nemožné“, „nedá sa“, „neprežije konkurenciu“ atď a ešte horšie, ak si myslia mnohí, že „ekonomická demokracia“ – to je nejaký politický smer. NIE JE! Ani tí, čo obdržali moju knihu Coopindustria a ešte viac Ekonomika po kapitalizme ju buď nečítali, alebo asi „zle píšem“, že nerozumejú… Pojem „ekonomická demokracia“ sa vzťahuje na celý jeden hospodársky systém s uceleným ekonomickým i sociálnym procesom, ktorý principiálne stojí na VLASTNÍCTVE spoločenskom (teda kolektívne: zamestnanecké samosprávy, družstvá, obecné podniky) ako aj celospoločenskom (štátne podniky, národné podniky), na SPRAVODLIVOM ROZDEĽOVANÍ HOSPODÁRSKEHO VÝSLEDKU ( a vytvorení verejných investičných možností pre štát, región, obec, komunitu) pri využití TRHU v zásade spravodlivého a nekoristného, teda férového s využitím regulovania trhu, zrušenia trhu súkromného investovania a s využitím zásad spravodlivej vzájomnej obchodnej výmeny (žiadna neviditeľná ruka trhu globálny korporátny finančný trh). Bol som dosť prekvapený, kde tu je možnosť „konkurencie a od koho“, kde tu je hrozba vyjadrená slovom „nedá sa“ a „nemožné“…a vôbec to nie je žiadne politické hnutie, tá ekonomická demokracia. Začnite už niečím: Založte si občianske združenie na princípoch spoločného vlastníctva a spoločného rozdeľovania financií podľa cieľov a plnenia úloh, to je „bezplatne“ po prvú oficiálnu faktúru, ktorú pošlete zákazníkom – to už je vstup do daňovej povinnosti. Založte si družstvo na princípe jeden člen, jeden vklad (NIE PODIEL!!! Lebo je to bezpodielové vlastníctvo a nerozdeľuje sa zisk podľa podielov), jeden rozhodovací hlas a ešte najlepšie ak aj jedna pracovná sila – tá členská. …A máte to, dá sa. Pre tvorbu národných a štátnych podnikov potrebujete zmeniť slovenskú legislatívu. Pre potreby občianskeho podniku a obecného podniku môžete využiť už aj zákon O sociálnom podnikaní, ale hlavne DOHODNÚŤ SA medzi sebou, s obcou…nič mimoriadne, nič čo sa nedá… Peter Zajac-Vanka, predseda Spolku národohospodárov Slovenska OZ.…
Ekonomické pozadie imigračného problému pre Slovensko reláciou sprevádza Peter Zajac Vanka… V roku 1989 sme sa chceli mať lepšie. Dovtedy sa nás rodilo ročne na Slovensku vždy ročne takmer 70 tisíc. V roku 1993 sme si vytvorili pomery tak, že v Slovenskej republike vláda Slovenskej republiky a Národná Rada SR usporadúvali zákonmi a výkonom moci hospodárstvo a sociálne zázemie pre občanov Slovenska. V roku 2004 po neblahých skúsenostiach s podsvetím a pri nespokojnosti z privatizácie sme boli radi, že sme sa stali súčasťou Európskej Únie. Niečo za niečo – museli sme ako národný štát cez svoje vlády a parlament prijať podmienky vstupu do hospodárskeho a sociálneho systému tvoreného v Bruseli, „hlavnom meste EÚ“, museli sme oželieť v mnohých smeroch ambície vlastného rozvoja (v poľnohospodárstve, ale i v školstve a morálke), vlastnú bezpečnosť ( stali sme sa súčasťou vojenskej Aliancie, ktorá však zasahovala nielen v Európe (1999 bývalá Juhoslávia) ale i v Ázii a Afrike, zrušili sme hraničné kontroly, lebo sa vytvoril „šengenský priestor“, ale nik nám nepovedal, že vonkajšie hranice sú fyzicky rovnako nekontrolované ako tie vnútorné. Vláda sa rozhodla opustiť kontrolu vlastnej ekonomiky zrušením koruny slovenskej a prijala pre nás tvrdé podmienky pre prechod na spoločnú európsku menu Euro v 2009. V 2014 sme sa dozvedeli, že najväčším nepriateľom Slovákov sú Rusi a hrozbou pre Slovensko je agresivita Ruskej federácie. A v roku 2015 sme sa stali svedkami netušeného nájazdu ilegálnych imigrantov na bezpečnostne nechránenú Európu spolu s vyhláseniami nemeckej kancelárky „my to zvládneme“. Vojny v Ázii a Afrike vyvolali spätnú reakciu aj v hlavných mestách Európy – viac ako tie teroristické akty hrôzu rozsieva európske spoznanie reality – v Európe už viac nie ste bezpeční. Vraj hlavná hodnota zjednotenej Európy – a pominula sa… Kde sa vzali – tu sa vzali „expertné“ štúdie, že európske obyvateľstvo vymiera, starne…ako vhod prišli mladí muži i celé rodiny ilegálne v státisícoch putujúcich imigrantov z Afiky a Ázie – ale tí sa nezastavili tam kde sa mali – putovali do cieľa svojej novej domoviny – do Nemecka. Problém Nemecka je aj našim problémom, naše problémy však Nemecko ani „Brusel“ nezaujímajú“ Medzitým to „neviditeľná ruka trhu“, čiže globálnych korporácií tak zariadila, že naše národné hospodárstvo prestáva existovať a „naši“ zahraniční investori len ďalej otvárajú „bane na zisky“ najlepšie na našej ornej pôde, ťažiac lacnú pracovnú silu. Vlády radi pomáhali z peňazí daňových poplatníkov, ale i „výhodnými“ vládnymi – teda štátnymi pôžičkami. Zadlžujeme sa a pritom vlastníctvo nie je naše. V roku 2017 nastal konečne túžobne očakávaný zvrat: máme vo výhľade už piatu montovňu luxusných automobilov, nezamestnanosť sa zázračne znížila (zo Slovenska odišla v rokoch 1993-2018 najsilnejšia „vlna“ emigrantov v histórii – odhadom od 300 tisíc do pol milióna ľudí, ktorí sa už domov nevracajú) a pracovať už ozaj nechcú vraj iba lenivci a príživníci. Zahraniční investori žiadajú vládu povoliť „import“ lacnej pracovnej sily do svojich montovní. Stáva sa to realitou – zatiaľ do montovní, ale i do stavebníctva, do strojárstva, do nemocníc, do vlastných domovov dôchodcov, prichádzajú európski migranti z Ukrajiny, z Rumunska, zo Srbska, zatiaľ… pretože tie státisíce ilegálnych imigrantov v Európe sa z Nemecka a Talianska dobrovoľne nehýbu. Je o nich postarané. Tu – u nás, by museli pracovať. Problém. A zrazu sa naskytne „spomínanie na minulosť“ – ale nie v našej histórii – v histórii sveta vznikajúceho kapitalizmu, keď bolo nutné na prácu na plantážach v mnohých krajinách Latinskej Ameriky, na mnohých karibských ostrovoch, ale i v Severnej Amerike a dokonca i v Anglii, dovážať fyzicky odolnejšiu pracovnú silu – a kvitlo otrokárstvo. Problémom Európy súčasnosti je ideologicky v 21.storočí toto nové otrokárstvo zdôvodniť a obhájiť imigráciu. Problém náš je „nedať sa vymeniť“ – my azda nechceme nasledovať Jamajku, Kubu 19.storočia, samotné Spojené štáty, kde zaujali miesto pôvodných obyvateľov otroci z Afriky. Problémom Slovenska je teda udržať sa ako slovenská spoločnosť vo svojej vlasti. Udržať si svoju produkčnú a reprodukčnú schopnosť občanov národného štátu Slovenská republika. Vybojovať si dôstojnú mzdovú hladinu v súkromných spoločnostiach cudzích investorov i domácich súkromných firiem a u globálnych zahraničných spoločností na úroveň platov v Európskej Únii. Stali sme sa nakoniec „automontážnou dielňou“ Európy a tak sa teraz a tu máme mať čo do platov lepšie ako krajiny okolo Bruselu, ktoré už nežijú z produkcie. Zahraničnú „výpomoc“ môže históriou poučená trieda pracujúcich Slovenska považovať za štrajkokazov – pretože im pokazia mzdové nároky a v prípade neposlušnosti „ich vymenia“. A kde tu máte teda niečo nacionalistické, ba až rasistické? Nie, rasizmus je tu skrytý v „neviditeľnom pôvabe“ zdôvodňovania potreby imigrácie na Slovensko a nacizmus tu vyviera zo snahy globálnych korporácií spojiť sa v mocou a presadiť svoje zisky za každú cenu. Aj za cenu javov, ktoré oprávnene môžeme nazvať otrokárskym systémom 21.storočia. Súčasné problémy sú teda čisto EKONOMICKÉHO rázu. A to sú dôvody nášho odmietania a dôsledky, pre ktoré sa môžeme hnevať.…
Aký je odraz skutočnosti a obraz vykladaný expertami a politikmi o slovenskej ekonomike? Keď sa povie „ekonómia“, je to veda a je tvorcom obrazu o fungovaní ekonomiky. Obraz je model skutočnosti. Obraz súhlasí alebo nesúhlasí so skutočnosťou. Je pravdivý, alebo nepravdivý, správny, alebo nesprávny“. v podstate citujem z diela profesora J.Husára „Aj ekonómia je veda“. V relácii však chcem hovoriť o tomto: Dávame sa oklamať často vysvetľovaným obrazom, obrazom sprostredkovaným „vykladačmi“ ekonómie, pretože nemáme informácie o skutočnosti. Pretože my ten obraz, ktorý odráža skutočnosť, možno vidíme inak. A aj v ňom musíme inak žiť. Každý môže tú realitu vnímať inak. Žiaľ, politici už „ukradli“ ekonómiu, ekonómia sa v súčasnosti stala politikou, zneužívanou politikmi. Stalo sa to i viere a náboženstvu. V mene ktorých sa viedli vojny. Skúste si obrázok zväčšiť a pozorne sa naň zadívajte. Čo vidíte na obrázku? Reláciou sprevádza Ing.Peter Zajac-Vanka…
Čo potrebuje slovenské hospodárstvo ? II.diel reláciou sprevádza Ing.Peter Zajac-Vanka Čo my dnes paradoxne nepotrebujeme (a čoho máme zbytočne a devastujúc vlastné prírodné zdroje najviac) – to sú výroby automobilového priemyslu – absolútne zbytočná výroba luxusných áut na Slovensku. Tých luxusných áut sa spotrebuje na Slovensku sotva promile /tisícina/ a aj tak všetky vozidlá nákladnej, špecializovanej, verejnej i hromadnej dopravy sa musia importovať vo svetových cenách zo sveta. Z celej monokultúry automotive výroby máme akurát výbornú štatistiku pre HDP, ale tržby a zisky majú zahraniční investori, slovenské vlády udržujú areály strojárskych, kovoobrábacích a rôznych chemických výrob pre celý zbytočný AUTOMOTIVE priemysez hľadiska slovenského ľudu a my ešte ideme hrdo podporovať cez SARIO zahraničných investorov, že nech len prídu, nech nám zdevastujú pôdu,vodu, ovzdušie a nech si zaryžujú u nás svoje zisky. Hrozí, že raz tu po ich odchode zostane iba zdevastovaná krajina, vyčerpané prírodné zdroje (áno, to sú zničená pôda a odhrnutá ornica, pošpinené a vyčerpané podzemné vody a vôbec vodné zdroje Slovenska používané na technickú vodu omývania, čistenia a chemických procesov pri výrobe automobilov (podľa ekonóma Petra Staneka ide o tzv.virtuálnu vodu, merateľ spotrebovaných hektolitrov pitnej vody na technickú výrobu automotive)… Paradoxne my dnes i tak lacnejšie dovážame pre vlastný priemysel a mnohé aj vlastné výrobné potreby a technologické procesy to, čo potrebuje – lenže my ten priemysel už ani nemáme –zanikol textilný, umiera obuvnícky, zanikli sklárske, drevárske, stavebné klasické výroby, kdesi na okraji živoria chemické a spracovateľské výroby obsluhujúce celú spotrebiteľskú výrobnú oblasť a spracovania čohokoľvek… do toho ani investovať štát nemusí. Čo potrebujeme, do čoho musí štát a spoločnosť však investovať, kde tvoriť ekonomické zdroje, to je potravinárstvo, investície pre zdravú výživu, ale aj do zdravotníctva Slovenska, musí investovať do tvorby životného prostredia, teda do všetkého čo sú vody, lesy, pôda, hory, prírodné areály, je našou otázkou prežitia investovať do výroby energie a do spracovania energií… a nechcite, aby sem prichádzali TOTO obhospodarovať cudzinci – tí sem prichádzajú ako investori a musí sa im to vrátiť v zisku. Takých investorov tu nechceme! Spoločnosť vie zainvestovať sama do tých výrob, ktoré potrebuje. A ak to nevie štátu zabezpečiť nejaká vláda, treba nájsť a zostaviť takú vládu a taký zákonodarný zbor republiky, ktorý schváli investície do vlastného majetku a výrobných kapacít republiky, vytvorí vlastné ekonomické zdroje ktoré budú napĺňať svoj vlastný republikový rozpočet a reinvestovaním ziskov naplní stratégiu rozvoja slovenskej spoločnosti aj bez barličiek eurofondov a bez okrádania republiky zahraničnými prospektormi. Ing.Peter Zajac-Vanka, predseda Spolku pre šírenie národohospodárskeho rozvoja Slovenska OZ…
“ Aká je vlastne hospodárska politika „tátokrajny“? „…reláciou sprevádza Ing.Peter Zajac-Vanka VEĽMI ZNEPOKOJUJÚCE OTÁZKY: *Hospodárska situácia Slovenska v druhej polovici druhej dekády 21.storočia – sme dominantnou „montážnou monokultúrou výroby automobilov“ a lacným „jožkom“ rozpredaja národného bohatstva – pôdy otčiny? Politika „skrášľovania“ kapitalizmu a sociálneho zmieru viedla k omámeniu občanov Slovenska, že „sme v Európe“ a že „budeme v jadre“ – sme v tom jadre? Alebo na smetisku? Čo sa stane v prípade obchodnej svetovej vojny, ak „projekt Európskeho superštátu“ zlyhá? Čo budeme na Slovensku vyrábať? Kto bude na Slovensku vyrábať? Kto to bude vlastniť? Ako bude rozhodovať o svojom vlastníctve? Čo urobíme s „pôvodným obyvateľstvom Slovenska“ ak to bude z 5,5 mil polovica dôchodcov a štvrtina detí do 18 rokov? Vymeníme či doplníme zvyšných 25%práceschopdných obyvateľov „dovozom – kolonizovaním pracovníkmi“ ako po tatársko-mongolských vpádoch 1240-1242, či po osmanskom storočnom ohrození? *Aká je teda hospodárska politika pre „tátokrajinu“, keď už nie pre našu slovenskú vlasť?…
Utešená spiaca krajina so skrytými dielňami Európy…a čo ľudia v tejto slovenskej spoločnosti?…reláciou sprevádza Ing.Peter Zajac-Vanka „POD POVRCHOM“… Utešená spiaca krajina so skrytými dielňami Európy…a čo ľudia v tejto slovenskej spoločnosti?… O spore zamestnancov so zamestnávateľom v a.s.Slovnaft Bratislava hovoria členovia Odborového združenia ČLEN Odborové združenie ČLEN bolo vylúčené z vyjednávacieho procesu vyjednávania novej Kolektívnej zmluvy zamestnancov a spoločnosti SLOVNAFT a.s., pričom sa vyjednávajú okrem mzdových a pracovných podmienok pre zamestnancov a členov odborov aj podmienky o činnosti odborových organizácií v spoločnosti SLOVNAFT, a.s..Preto sa rozhodlo Odborové združenie ČLEN zorganizovať zhromaždenie proti diskriminácii v zmysle Ústavy SR a na podporu kolektívneho vyjednávania. Zhromaždenie na podporu kolektívneho vyjednávania a proti diskriminácii bolo zorganizované dňa 28.3.2018 o 16:00 pred hlavným vchodom do spoločnosti SLOVNAFT, a.s.. O celej udalosti a hlbšom pochopení toho, čo sa odohráva medzi časťou zamestnancov a.s.Slovnaft organizovanou v OZ ČLEN a vedením spoločnosti SLOVNAFT a.s. informuje v rozhovorepredseda OZ Člen, Ján Sýkora a Miroslav Šuňal, Mgr. – člen Výkonného výboru OZ Člen a Komunikačného výboru OZ Člen.…
Obchodná vojna? Chaos 2018: počiatky obchodných vojen a hospodárskej nestability. Sme na to na Slovensku pripravení ? reláciou sprevádza Ing.Peter Zajac-Vanka Dňa 7.jan.2016 uverejnil karikaturista „Danglár“ v Pravde túto karikatúru – dnes v marci 2018 niet výstižnejšej ilustrácie toho, čo sa to deje vo svetovom obchode a aké zdesenie v hospodárskych kruhoch narastá…. len my máme svoje domáce problémy, nás sa to vraj netýka. Ozaj? Sme na to na Slovensku pripravení aj s tou našou celou automobilovou priemyselnou „monokultúrou“?…
20.február : Deň SOCIÁLNEJ SPRAVODLIVOSTI reláciou sprevádza Peter Zajac-Vanka Text: Sociálna spravodlivosť dnes nie je žiadny zastaralý pojem. Naopak, obnovuje sa v každodennom živote v miliardách prípadov, tak ako láska, tak ako život…. …. A iba novým politickým názorom „nechutí“…a či sú to liberáli pravicoví či ľavicoví, či sú to konzervatívci kresťanskí či nekresťanskí, nikto z týchto prúdov sociálnu spravodlivosť v skutočnosti „nemusí“- pretože jej základom je spravodlivosť ekonomická, spravodlivosť v rozdeľovaní príjmu z vyprodukovanej hodnoty a spravodlivosť v rozdeľovaní a užívaní bohatstva. Človek sa nestačí čudovať, že politický názor sociálnej demokracie sa od roku 1878, keď vznikala sociálna demokracia, tak výrazne zmenil koncom 20. a začiatkom 21.storočia. Už nám netreba sociálnu spravodlivosť, je to niečo extrémne, niečo „proti prirodzenosti ľudského práva súkromne vlastníť“…ako sa to omylom dostalo i do Ústavy SR. …a predsa sa Deň sociálnej spravodlivosti pripomína, a predsa je sociálnou spravodlivosťou konfrontovaná každodenná realita i v roku 2018 – a nejde o charitu, ani o sociálnu dohodu, ani o sociálny zmier. IDE O PRINCÍP. A takýto princíp sociálnej spravodlivosti od základu, teda od rozdeľovanie príjmu a spravodlivosť v užívaní národného bohatstva, zastáva názor a systém ekonomickej demokracie. Vlastne, tu nejde o len takú akademickú spravodlivosť, o filozofické dišputy akademikov, tu v ekonomickej demokracii ide o každodenné spravodlivé rozdeľovanie hospodárskeho výsledku, teda spravodlivosť pri rozdeľovaní výsledkov tvorených výrobnými prostriedkami, nech by to bola lopata, bager, mechanické strojové zariadenie, automat alebo biorobot….vždy platí princíp sociálnej spravodlivosti. Vysoko aktuálnou témou je sociálna spravodlivosť dnes v roku 2018 v Slovenskej republike. Pretože výsledky hospodárenia v ekonomike Slovenska a vo využívaní národného bohatstva sa nerozdeľujú kritériami sociálnej spravodlivosti a sú vysoko nespravodlivé – veď vidíte, aj sama Spravodlivosť má oči zaviazané a z váh jej kamsi padajú zväzky bankoviek…kám?…
Verejné vlastníctvo objasňuje Ing.Peter Zajac-Vanka Ako nám bolo vnútené po roku 1989, že iba súkromné vlastníctvo a možno trochu osobné vlastníctvo je to, čo je cenné… Opriem sa o výrok národohospodára z hodnotenia minulosti, len tej nedávnej, že nik si nedal námahu v socialistickom Československu oceniť a spočítať verejný majetok. Nebolo treba, nepredávali sme to. Nuž ale ak je to tak, sledujte tú logiku: Vlastníctvo výrobných prostriedkov bolo celospoločenské. Spoločnosť definovaná práve ústavou ako ČSSR, vlastnila všetok celospoločenský majetok a to tak výrobné prostriedky ako aj celé národné hospodárstvo vrátane prírodného bohatstva Československa, vrátane všetkého vecného materiálneho i duševného, čo sa nachádzalo na ohraničenom území republiky. Ba dnes už vieme, že navyše i to, čo sa nachádzalo ako výsostné územie republiky v iných krajinách ( ambasády), ako aj paluba čs.námorných lodí i lietadiel…. ich ocenenie sa uskutočňovalo iba pre potreby národného hospodárstva a jeho riadenia, avšak aj to sa týkalo hlavne hospodársky využiteľného bohatstva ako ekonomického zdroja, výrobných prostriedkov, vytvoreného hmotného i nehmotného majetku republiky. … A to celé v rámci národného hospodárstva bolo neoceniteľné, nedalo sa to oceniť finančne, asi tak, ako keď neviete a ani morálne nemôžete oceniť areál Bratislavského hradu, Devínskeho brala, či areálu Vysokých Tatier alebo umeleckého diela, portrétu MonyLízy…. A predsa – píše sa rok 2018 a všetko je na predaj….a už dlho…už sme predali všetko, čo vyrába, čo sa hýbe, ale i to, čo leží a nebeží…všetko sa oceňuje v konkrétnych svetom uznaných peňažných jednotkách….ešte aj také straty, ako napríklad vyhorenie hradu Krásna Hôrka, či zvovnanie tatranských lesov smršťou v 2004 sa dá skalkulovať, napríklad pre potreby vypočítania poistnej náhrady ….komu vlastne? Národu? Štátu? Múzeu? Obci kde hrad v jej katastri stál?….ktorému z „vlastníctiev“ sa majú kompenzovať straty celospoločenského a národného bohatstva? Tomu súkromnému? Tomu štátnemu? Tomu obecnému? A to je zlé….takto zmýšľať. Pretože my a naše pokolenia sa pominú, pominie sa i chvíľková politická situácia, pominie sa i vlastník, či už ten súkromný, či ten čo má „osobné“ vlastníctvo, pominie sa i konkrétny štát ( stalo sa nám to tu už viackrát)… Ale tá substancia hmoty, územia či duchovna, tu pretrvá. Preto nechápem, prečo sa ľudia bránia pomenovať tieto statky ako VEREJNÉ VLASTNÍCTVO. Nemusí sa zmeniť „myslenie ľudí“…. stačí sa dohodnúť na právnom ustanovení, ktoré bude definovať VEREJNÉ VLASTNÍCTVO ako neoceniteľné, teda aj nescudziteľné( v zmysle nepredajné) a používané len a len pre verejné účely a vo verejný prospech… snáď konečne všetkým „filozofom“ , politikom i humanistom „docvakne“, čo znamená v praxi ten toľko ospevovaný pojem RES PUBLICA (vec verejná) a DEMO KRACIA (vláda ľudu) …lebosa píše rok 2018….a my nechceme to modifikované biblické „po nás už len roboty“….…
Stavba slovenskej spoločnosti a ľudia v nej – časť II. Už v relácii 82 som hovoril STAVBE, a to o stavbe slovenskej spoločnosti a ľuďoch v nej, zabŕdol som sociológom do „kapusty“, použil som hlavne texty mne blízkeho profesora Jana Kellera, ktorý v diele Európske rozpory vo svetle migrácie, vyd. 2017, píše i o zložení európskej spoločnosti – teda o stavbe moderných spoločností euroatlantického sveta – a tu som sa inšpiroval a dokonca smutno konštatoval, jeho rozbor spoločnosti už sedí i na našu, slovenskú spoločnosť. Minule to bolo skôr o vrchných poschodiach „strednej triedy“, teda aj časti slovenskej spoločnosti, dnes to bude o tých, čo si stále myslia, že sú strednou triedou i o tých, čo už dlho vedia, že „spadli“ dolu a boja sa toho suterénu, kam môžu ľahko skĺznuť… A čo to má spoločné s ekonomickou demokraciou? Tento ekonomický systém spoločenského a kolektívneho vlastníctva, celospoločenskej kontroly investícií, verejného investovania a vzájomne výhodného obchodovania ukončí obavy súčasnej slovenskej spoločnosti. Pomôže tým „zvyšným“ 95 percentám ľudí v slovenskej spoločnosti a zabezpečí stavbu slovenskej spoločnosti pevnejším systémom než je kapitalizmus. Reláciou sprevádza Peter Zajac – Vanka…
Welcome to Player FM!
Player FM is scanning the web for high-quality podcasts for you to enjoy right now. It's the best podcast app and works on Android, iPhone, and the web. Signup to sync subscriptions across devices.